Autizmus

 Autizmus je pervazívna vývojová porucha . Autista myslí iným spôsobom a taktiež žije iným spôsobom. Pervazívny aspekt je stále veľmi podceňovaný aj napriek tomu, že význam slova je celkom jasný. Slovo pervazívny pochádza s latinského slova pervadére, čo znamená rozšírený a vyskytujúci sa v každej časti osobnosti. Vo francúzštine je to slovo envahissant - (invázna armáda), eingreifend  v nemčine - (zachytenie z vnútra).

Pervazívne vývojové poruchy (Pervasive Development Disorders – PDD) patria k najzávažnejším poruchám detského mentálneho vývoja. Obtiažnosť v zaraďovaní detí do určitej kategórie PDD a ich vzájomné prekrývanie (typické napríklad pre autizmus a Aspergerov syndróm) vyvolali v praxi potrebu vzniku všeobecného termínu, ktorý zastrešuje deti s čo najširšou škálou a mierou symptómov. Vo svete je dobre známy a používaný termín porucha autistického spektra - PAS.

Slovo pervazívny znamená všade prenikajúci a vyjadruje fakt, že vývoj dieťaťa je narušený do hĺbky a v mnohých smeroch. V dôsledku toho problémy detí s autizmom zasahujú celú osobnosť. Prejavujú sa hlavne v problémovej komunikácii, sociálnej interakcii a obmedzenej aktivite.

Pojem  autizmus  prvý krát použil švajčiarsky psychiater Eugen Bleuler v roku 1911 na pomenovanie jedného zo symptómov (chorobné utiahnutie sa do seba, sociálnu izoláciu, egocentrické nereálne myslenie) schizofrenických pacientov.

Počas druhej svetovej vojny opísali autizmus nezávisle na sebe dvaja lekári. V roku 1943 americký psychiater rakúskeho pôvodu Leo Kanner. Bol uznávaným odborníkom a autorom prvej učebnice psychológie. V časopise Nervous Child vyšiel jeho článok „Autistic Disturbances of Affective Contact‟ (Autistická porucha afektívneho kontaktu). V článku uverejnil výsledky svojho päťročného sledovania skupiny 11 detí, ktoré vykazovali spoločné znaky správania, ale nespĺňali diagnostické kritéria dovtedy známych kategórií psychických chorôb. Pozoroval, že deti sa viac zaujímajú o veci ako o ľudí, vyhýbajú sa očnému kontaktu, nereagujú na oslovenie menom. Majú inteligentný vzhľad, no aj napriek tomu prázdny pohľad. V psychomotorických testoch dosahujú slabé výsledky. Kanner vo svojej štúdii popisoval deti s autizmom ako extrémne osamelé, uzavreté vo svojom vlastnom svete^.

Použitím pojmu Autizmus Kanner nechcel spojiť svoje pozorovania so sledovaním schizofrénie, ale chcel zdôrazniť, že autistické deti žijú vo svojom svete, ťažko pochopiteľnom pre ostatných. Napriek tomu, bol autizmus dlhú dobu spájaný so schizofréniou. Druhou jeho mylnou interpretáciou bolo zdôvodnenie autizmu.Príčinou autizmu malo byť chladné rodinné prostredie, nedostatočne reagujúce na komunikačné potreby detí v ich ranom vývine. Tieto zmienky sa použili na podporu teórie, že autizmus má psychogénny pôvod, aj napriek tomu, že Kanner bral autizmus ako vrodenú poruchu. Tento postoj ublížil mnohým rodinám a matkám a ovplyvnil náhľad odbornej verejnosti na dlhú dobu.

V roku 1944 Hans Asperger - viedenský pediater publikoval prácu ,,Autistische Psychopathen im Kindersal-ter‟ (Autistická psychopatia v detstve). Výsledkom jeho dizertačnej práce bolo skúmanie štyroch chlapcov. Navrhoval genetickú príčinu vzniku autizmu aj keď nemal k tejto hypotéze žiadne údaje, ktoré by ju potvrdzovali. Sledované deti sa rovnako vyznačovali ťažkou poruchou sociálnej interakcie a komunikácie, no mali dobre (niekedy aj predčasne) vyvinutú reč a normálnu či vysokú inteligenciu. Taktiež sa u nich preukazovali stereotypy a motorická neobratnosť.

Aj keď svoje práce publikovali skoro v rovnakej dobe nevedeli o tom. Bolo to pochopiteľné, v tej dobe neboli možnosti získavania informácií také rozšírené ako dnes. Po skončení vojny sa stala známejšou práca Kannera hlavne pre jazykovú bariéru Aspergerovej práce, ktorá bola písaná po nemecky. Kanner sledoval vo svojej štúdii deti s ťažkými poruchami, zatiaľ čo Asperger svoje bádanie venoval deťom s ľahšími poruchami.

Termín autistická psychopatia bol nahradený pojmom Aspergerov syndróm (AS). Prvýkrát ho použila britská lekárka Lorna Wingová. Bez ohľadu na to, že bola psychiatričkou dospelých, jej profesionálny záujem bol väčší kvôli dcére postihnutej autizmom. Je autorkou rôznych publikácií a príručiek s radami pre rodičov. V súčasnej dobe pretrvávajú diskusie či je Aspergerov syndróm samostatnou jednotkou, alebo typom vysoko funkčného autizmu.

V tejto práci sú priblížené problémy detí s autizmom a zároveň je navrhnuté riešenie jedného z nich - vysvetľovanie a chápanie významu abstraktných podstatných mien. Téma práce nebola vybraná ,,náhodne‟ ale vyplývala z predchádzajúcich skúseností s autizmom a ním postihnutými deťmi.

Druhou zložkou práce je virtuálna realita, za pomoci ktorej vzniklo spomínané riešenie problému vo výchovno-vzdelávacom procese detí s autizmom. Táto cesta bola zvolená kvôli záujmu o IT technológie a moderné prvky vhodné na zlepšenie edukácie detí všeobecne, nielen detí v špeciálnej škole.

Práca sa skladá z piatich kapitol. Prvá kapitola sa zaoberá konkrétnymi hlavnými a čiastkovými cieľmi práce. V druhej kapitole sú informácie o autizme - jeho história a charakteristika. Tretia kapitola je určená teoretickým poznatkom z oblasti virtuálnej reality, jej histórii, rozšírenej realite ako druhu virtuálnej reality a technike markerov. Štvrtá kapitola je praktická a je v nej opísaný samotný koncept riešenia (AVATAR). V poslednej kapitole je navrhnuté využitie vytvorenej aplikácie vo vzdelávacom procese žiakov.