Diagnostika

Kanner a jeho  kolega Leon Eisenberg určili prvé diagnostické kritéria pre skorý infantilný autizmus. Predpokladali že tieto príznaky sa objavia do 24 mesiacov života dieťaťa.

1. osamotenosť a odtiahnutosť od ostatných
2. silný odpor k zmene repetitívnych činností

Ďalšie symptómy pokladali za druhotné. V priebehu ďalších rokov sa tieto kritéria ukázali ako nedostatočné a majú len historický význam.

V súčasnej dobe medzi všeobecne uznávané a rozšírené diagnostické systémy  v Európe patria diagnostické kritéria vydávané Svetovou zdravotníckou organizáciou (MKN-10), v Spojených štátoch Amerických, kritéria vydávané Americkou psychiatrickou asociáciou – DSM-IV.

Na Slovensku sa pri diagnostike vychádza  z medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKN -10) , základné tri kategórie sú zhodné  s DSM-IV. 

Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch - DSM-IV zahŕňa dvanásť diagnostických kritérií, rozdelených do troch kategórií. Autistické dieťa nemusí spĺňať všetky znaky spojené s autizmom. Aj keď ľudia s autizmom majú podobné symptómy, neexistujú dve deti s rovnakými prejavmi.

DSM – IV  identifikuje problémy v troch kategóriách:

1. Sociálna interakcia

2. Komunikácia

3. Záujmy a činnosti

Aby bol jedinec zaradený medzi autistov, musí spĺňať šesť z dvanástich kritérií, z toho aspoň dve v oblasti sociálnych vzťahov, dve z kategórie komunikácie  a jednu z kategórie záujmov a aktivít.

         Sociálna interakcia

Deti s autizmom nerozumejú neverbálnemu správaniu a nevedia ho správne používať. Nevykazujú sociálne kontakty primerané veku. Deti s autizmom:

•   sa môžu vyhýbať očnému kontaktu,

•   majú problémy s porozumením výrazu tváre,

nerozumejú gestám ako mávanie a ukazovanie,

•   dávajú prednosť samote a nemajú záujem o iných ľudí,

•   používajú ruku inej osoby na dosiahnutie nejakej veci,

•   prejavujú minimálnu iniciatívu a nemajú skoro žiadne herné zručnosti.

Mnoho detí s autizmom sa vyhýba rovesníkom, ale dávajú prednosť spoločnosti dospelých, alebo sa hrajú s oveľa mladšími deťmi. Nevedia ako reagovať a tak nadväzujú kontakt s inými aj tým že použijú agresivitu, alebo berú iným deťom veci. Nevedia pochopiť emócie,  ktoré prežívajú iní. Stáva sa, že iné dieťa spadne a dieťa autista sa začne nekontrolovane smiať. Bývajú veľmi zmätené až natoľko, že začnú kričať a dožadujú sa samoty. Niekedy sa zdá, že dieťa nereaguje na kontakt. Veľmi malé množstvo detí nemá rado telesný kontakt. Nehrajú sa ako zdravé deti, nesledujú zrakom blízku osobu. Nemajú strach z cudzích ľudí.

Komunikácia

Deti s autizmom majú kvalitatívne aj kvantitatívne postihnutie reči. Reč je  nielen oneskorená, ale vyvíja sa odlišným spôsobom ako u zdravých detí. Postihnutie v komunikácii sa môže prejaviť:

        •   echolaliou (opakovaní slov a viet),

       •   monotónnou rečou bez intonácie,

       •   nedostatkami v napodobňovaní a spontánnosti,

       •   nesprávne používanie zámen,

       •   neschopnosti chápať abstraktné pojmy (napr. nebezpečenstvo).

 

U určitého množstva autistov sa reč vôbec nevyvinie. Tí, ktorí začnú rozprávať, nepoužívajú reč bežným spôsobom. Aj autista, ktorý hovorí nedokáže vyjadriť svoje želania a potreby. Je to mnohokrát frustrujúce a vedie k izolácii a prispieva k neželanému správaniu. Zložité vety sú pre nich nepochopiteľné, preto je dôležité používať vety, ktoré odpovedajú úrovni jazyka dieťaťa. Jednoduché vety alebo slová s poukázaním na hovorenú vec.

Mnohí ľudia s autizmom nie sú schopní zovšeobecniť význam slova. Slovo, ktorému rozumejú v určitej situácii, pre nich môže byť v inej situácii nezrozumiteľné. Záleží na tom kde sa dieťa s týmto slovom stretlo. Osvojí si význam určitého slova len pre malý okruh použití a nevie ho použiť v širších súvislostiach.

Pretože deti s autizmom majú často problém s hovorenou rečou je dôležité použiť vizuálnu podporu. Deti, ktoré nedokážu komunikovať sa často prejavujú agresívnejším správaním, ktorým sa snažia upútavať pozornosť. Komunikáciu nepoužívajú na spoznávanie nových osôb, ale na dosiahnutie svojich prianí.

Záujmy a činnosti

Deti s autizmom si vytvárajú opakujúce sa, motorické maniere a stereotypné vzorce správania, ktoré sa prejavujú rôznym spôsobom:

•   Stereotypné správanie (tlieskanie, pozorovanie trepotajúcich rúk, kolísanie, otáčanie sa do kruhu, chôdza po špičkách, grimasy).

•   Abnormálne zameranie sa na určitý vzorec správania, či rutinnej činnosti a snaha o ich nemennosť.

•   Neobvyklé používanie hračiek - točenie koliesok na autíčku.

                        Vzorce správania  sa môžu obmedziť  na niektorý zo zmyslov:

•   čuchová alebo chuťová precitlivenosť,

•   abnormálna zraková stimulácia - zarovnávanie vecí do radu,

             •   extrémne reakcie na zvuky.

Zjednodušeným pohľadom na rituálne správanie autistov sa dá povedať, že zarovnávajú veci do dlhých radov, otáčajú pohyblivé časti hračiek (kolieska na autíčku). Pre niektorých  sú tieto prejavy jedinou možnosťou ako ovládnuť svoj strach a úzkosť alebo vymaniť sa z priestoru nepohodlia. Stres a úzkosť vyvolávajú hlavne zmeny.  Nemajú radi zmeny v prostredí v ktorom žijú, neradi menia poradie činností počas dňa. Aj taká malicherná zmena ako iná trasa cestou domov, môže vyvolať veľkú nepohodu pre postihnutého.  Radi ovoniavajú všetko nové (aj ľudí).

U niektorých postihnutých sa objavia rôzne vokálne či verbálne stereotypy, ktoré niekedy len veľmi ťažko odlíšime od tikov. Postihnutý stále opakuje jeden zvuk, alebo jedno slovo, alebo kladie dookola jednua stále tu istú otázku.

Deti s autizmom sú si v mnohom podobné, každé dieťa je však v rámci autistického spektra iné. Aby bolo diagnostikované ako autistické dieťa nemusí spĺňať všetky kritéria. V prípade, že tých splnených kritérií je dostatočný počet, je diagnóza autizmu na mieste. Autizmus je kompletné postihnutie osobnosti a niektoré charakteristiky sa ukážu až v neskoršom veku. Preto  je dôležité a správne pozorovať a diagnostikovať opakovane. Aj keď sa diagnóza môže v priebehu rokov zmeniť,  väčšina detí s touto diagnózou zostáva po celý život.

„Autizmus je celoživotné často veľmi devastujúce postihnutie, ktoré závažným spôsobom ovplyvní každú oblasť života postihnutého. Postihnutie v oblasti komunikácie podstatne obmedzuje schopnosť pochopiť, čo sa deje a prečo a spôsobí, že je pre postihnutého nemožné účinne ovplyvniť udalosti, ľudí a prostredie. Problémy v sociálnej oblasti znamenajú, že jednoduchšie sociálne interakcie sú spojené s veľkými problémami. Neschopnosť vyrovnať sa so zmenami a potreba vytvoriť si pevné stereotypy a nemenné vzorce správania prispievajú k tomu, že každodenný život je pre postihnutého chaotický, desivý a znepokojujúci.“

 

V tejto práci sú priblížené problémy detí s autizmom a zároveň je navrhnuté riešenie jedného z nich - vysvetľovanie a chápanie významu abstraktných podstatných mien. Téma práce nebola vybraná ,,náhodne‟ ale vyplývala z predchádzajúcich skúseností s autizmom a ním postihnutými deťmi.

Druhou zložkou práce je virtuálna realita, za pomoci ktorej vzniklo spomínané riešenie problému vo výchovno-vzdelávacom procese detí s autizmom. Táto cesta bola zvolená kvôli záujmu o IT technológie a moderné prvky vhodné na zlepšenie edukácie detí všeobecne, nielen detí v špeciálnej škole.

Práca sa skladá z piatich kapitol. Prvá kapitola sa zaoberá konkrétnymi hlavnými a čiastkovými cieľmi práce. V druhej kapitole sú informácie o autizme - jeho história a charakteristika. Tretia kapitola je určená teoretickým poznatkom z oblasti virtuálnej reality, jej histórii, rozšírenej realite ako druhu virtuálnej reality a technike markerov. Štvrtá kapitola je praktická a je v nej opísaný samotný koncept riešenia (AVATAR). V poslednej kapitole je navrhnuté využitie vytvorenej aplikácie vo vzdelávacom procese žiakov.