Vnímanie u detí s Autizmom

Ľudia s autizmom majú najväčšie problémy v oblastiach, v ktorých je domýšľanie si významu slov nevyhnutné preto, že majú takzvané hyperrealistické mentálne vybavenie. Človek s autizmom má problémy s  metafyzickým (abstraktným, neurčitým) rozmerom reality, je hyperrealistom vo svete surrealistov.

     

Základné princípy komunikačnej intervencie u detí s narušenou komunikačnou schopnosťou

V rámci edukačného procesu detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (ďalej len NKS) je potrebné rešpektovať aspoň niektoré z logopedických princípov (zásad), ktoré zvyšujú a taktiež v mnohom uľahčujú a optimalizujú efektivitu logopedickú intervenciu. Pozitívne sa odrážajú aj do výchovno-vzdelávacieho procesu detí s NKS  a preto, že sú rešpektované pedagógmi, asistentmi učiteľov, rodičmi... vedú k eliminácii alebo aspoň zmierneniu symptómov NKS.

Príkladom sú nasledujúce 3 princípy:

  1. princíp preferovania obsahovej stránky reči (pred výslovnosťou) - u detí školského veku s NKS kladieme dôraz predovšetkým na to, ,,čo‟ dieťa vysloví - nie ,,ako‟ to vysloví. Týmto preferujeme tzv. obsahový rámec reči. Výslovnosť sa väčšinou nedá ohodnotiť vo vzťahu k mentálnemu veku dieťaťa s NKS. Naopak sa v záujme uľahčenia komunikácie s dieťaťom snažíme využívať rôzne dostupné prostriedky napr. na báze neverbálnej komunikácie či prostriedkov alternatívnej a augmentatívnej komunikácie.
  2. princíp polysenzorického prístupu (,,vnímanie všetkými zmyslami‟ )- je to princíp, ktorý sa uplatňuje pri terapii rôznych porúch napr. pri dyslalii - na vyvodenie hlásky sa využíva zrak (obrázok, model, videonahrávka), sluch (logopéd, video, CD), hmat (deti so zrakovým/sluchovým postihnutím- ohmatávajú napr. ,,špúlenie úst‟, ,,vibrácie‟). Takisto sa však tento princíp môže využívať na podporu rozvoja komunikačného potenciálu jedinca s NKS aj bežne počas výchovno-vzdelávacieho procesu, a to aj s ohľadom na ich konkrétnu diagnózu.
  3. princíp prístupu hrou  - hra je prirodzenou činnosťou pre detský vek. Dieťa sa prostredníctvo vhodnej hry učí zdokonaľuje svoje vlastnosti, schopnosti, osvojuje si nové poznatky, a podobne je to aj v oblasti komunikácie. Ak má dieťa pocit, že ,,sa hrá‟ zvyčajne nevníma terapeutický podtext hry, je schopné dostatočne dlho venovať pozornosť a je ochotné s pedagógom (resp. asistentom, rodičom, logopédom) dlhšie pracovať. Z pedagogického hľadiska je výber hry veľmi podstatný a záleží na tom, čo žiaka učíme.

Problém chápania abstraktných pojmov

Aj keď majú deti s AS väčšinou dobrú slovnú zásobu, dokážu komunikovať v oblasti vlastných záujmov alebo v konkrétnej - naučenej situácii. Sú však horší v praktickom použití jazyka v inom kontexte. U detí s AS je porušené komplexné porozumenie reči a komunikácie, v dôsledku čoho veľmi problematicky formulujú vlastné myšlienky, ťažko popisujú  svoje zážitky z minulosti, nedokážu reprodukovať prečítané či počuté texty, majú problémy v doslovnom chápaní pojmov, problematicky chápu abstraktné pojmy, nerozumejú irónii či žartovaniu. Tento deficit sa môže ba verejnosti prejaviť nevhodným správaním, ktoré je často posudzované ako drzé, tvrdohlavé či netolerantné. Mnoho detí s AS hovorí na verejnosti o veciach, o ktorých ostatní mlčia.



Zdroje:

  VOSMIK, M., BĚLOHLÁVKOVÁ, L. Žáci s poruchou autistického spektra v běžné škole

 BENDOVÁ, P. Dítě s narušenou komunikační schopností ve škole

 

V tejto práci sú priblížené problémy detí s autizmom a zároveň je navrhnuté riešenie jedného z nich - vysvetľovanie a chápanie významu abstraktných podstatných mien. Téma práce nebola vybraná ,,náhodne‟ ale vyplývala z predchádzajúcich skúseností s autizmom a ním postihnutými deťmi.

Druhou zložkou práce je virtuálna realita, za pomoci ktorej vzniklo spomínané riešenie problému vo výchovno-vzdelávacom procese detí s autizmom. Táto cesta bola zvolená kvôli záujmu o IT technológie a moderné prvky vhodné na zlepšenie edukácie detí všeobecne, nielen detí v špeciálnej škole.

Práca sa skladá z piatich kapitol. Prvá kapitola sa zaoberá konkrétnymi hlavnými a čiastkovými cieľmi práce. V druhej kapitole sú informácie o autizme - jeho história a charakteristika. Tretia kapitola je určená teoretickým poznatkom z oblasti virtuálnej reality, jej histórii, rozšírenej realite ako druhu virtuálnej reality a technike markerov. Štvrtá kapitola je praktická a je v nej opísaný samotný koncept riešenia (AVATAR). V poslednej kapitole je navrhnuté využitie vytvorenej aplikácie vo vzdelávacom procese žiakov.